„Pracuješ v McDonalde? Uhm..a to musíš?"

Nie nemusím, ale chcem. V dvadsiatke totiž nepovažujem za celkom kóšer každý mesiac ťahať od rodičov peniaze a mať popritom bohorovný pocit, pretože som študujúca elita národa. (ok, tak ešte sa aj občas vraciam vo veselej nálade nadránom na intrák a trpím úchylkou na jednu švédsku značku oblečenia, aby som vymenovala už úplne, ale úplne všetky dôvody:)

Vedecký argument typu: „neznášam McDonald"

Rozprávať by o tom vedel Dušan, ktorého zákazník mal prednedávnom akútnu potrebu všetkým naokolo vykričať, že „já vám tady ty sračky jíst nebudu". Alebo moji dvaja anarcho-neviem-čo-zákazníci, ktorí zase považovali za dôkaz svojho presvedčenia a inakosti konzumáciu Tesco jogurtov a rumu v McDonalde. Spomínaným mladíkom už ale nebolo proti srsti prísť o pár hodín a pár gramov konope neskôr po „jednoho číza". Holt, aj kapitalistická sviňa je niekedy dobrá... Takže prosím, ak sa vám nepáči, namiesto nadávania môžete ísť kopať fair-trade bataty niekam do Čile. Svet je plný možností sebarealizácie.

„je to hnusné a umastené"

To jedlo je mastné. Vie to každý, kto do reštaurácie vstúpi. Na druhej strane McDonald má jeden z najrýchlejších priemerných časov obsluhy na svete. Práve preto ho mnoho ľudí navštevuje a práve preto nie je čas na zapekanie, varenie, dusenie... S tvrdením, že jedlo je hnusné takisto nesúhlasím. McDonald´s je jeden z najdrahších brandov na svetovom trhu. Máte pocit, že by bol tam, kde je, keby predával jedlo, ktoré zákazníkom príde hnusné? 

 „som king, daj mi jesť"

Presne takto sa k vám správa veľká časť zákazníkov. Ja viem, že často pôsobíme ako stroje v uniforme a celý deň omieľame tie isté, zautomatizované frázy, neviem už ale, prečo si zákazníci myslia, že za stovku sa k vám môžu správať ako k handrám. Skúste si prosím uvedomiť, že tam pracujú úplne rovnakí ľudia ako vy, s úplne normálnymi pocitmi. A že nie je nezvyklé, že si tie „stroje" vzadu v kuchyni občas aj poplačú, keď sa nejaký dobrák rozhodne vybiť si svoje denné mindráky na obsluhe.

Spísané a podčiarknuté: odchádzam s obrovským obdivom voči ľuďom, ktorí tam pracujú už roky. V živote som nevidela nikoho deväť hodín denne v kuse makať v takom tempe a s takou náladou a ochotou, ako našich manažérov. Ak máte pocit, že ste vysokoškolák a nemáte čas na brigády, priala by som vám stretnúť napr. mojich 17-18 ročných bývalých kolegov - stredoškolákov, ktorí pracujú 100 hodín mesačne, aby pomohli s domácim rozpočtom a nemajú s tým žiaden problém.

Takže ak si budete nabudúce objednávať spomínaného „číza", skúste si spomenúť - a to aj napriek bezpohlavnej uniforme a profesionálneho úsmevu, že ho pre vás pripravuje tím ĽUDÍ. 

 Hej, platí ma americká lobby, a ako prémiu za tento pamflet som dostala cestu na tematický seminári „vykorisťujeme Afriku - I´m lovin´it"...